Etymological methods in ethnolinguistic research into mythological vocabulary

 
PIIS0869544X0017728-3-1
DOI10.31857/S0869544X0017727-2
Publication type Article
Status Published
Authors
Occupation: senior researcher
Affiliation: Institute of Slavic Studies RAS
Address: Moscow, Leninsky Prospct, 32A, Moscow, Russia, 119991
Journal nameSlavianovedenie
EditionIssue 6
Pages38-54
Abstract

The first part of the article provides a brief overview of works reflecting the mutual interest of ethnolinguistics and etymology in which the capabilities and achievements of each other are used (articles by V.N. Toporov, O.N. Trubachev, S.M. Tolstaya, A. Loma and M. Bjeletiћ, K., O. and M. Stachowskie, H. Schuster-Šewc, books by U. Dukova, N. Hobzey, R. Dźwigoł and others). The result of this interaction in the field of mythological vocabulary shows its fruitfulness in the study of lower Slavic mythology. In the second part of the article, the etymologies of two rare Slovak demonyms are proposed.

The first is the name of the local Ccentral-Slovak character grgalica / grgolica, which, based on the assessment of the mythological image, its typological features, as well as the analysis of the same root vocabulary in different Slavic languages, is proposed to be associated with the onomatopoetic verb grgať and similar. The second term – West-Slovakian Bendúš - known from the description of the young people spring game and understood by the author of information about him as a relic of a certain deity, is plausibly explained as an anthroponym derived from the root bend- ‘belly, thick’.

Keywordsethnolinguistics, etymology, lower mythology, Slovak demonology, grgalica, Bendúš
Publication date13.12.2021
Number of characters29677
Cite  
100 rub.
When subscribing to an article or issue, the user can download PDF, evaluate the publication or contact the author. Need to register.

Number of purchasers: 0, views: 422

Readers community rating: votes 0

1. Bartoš F. Dialektický Slovník moravský. Praha, Nákladem České akademie cisáře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění, 1906, 566 p.

2. Beletich M. Iz fol'klorno-mifologicheskoj leksiki (blaza i blazna). Etimologija 2003–2005, otv. red. Zh.Zh. Varbot. Moscow, Nauka Publ., 2007, pp. 12–22. (In Rus.)

3. Beletich M., Loma A. Son, smert', sud'ba. Nabljudenija nad prasl. *mora, *mara. Slavica Svetlanica. Jazyk i kartina mira: K jubileju S.M. Tolstoj. Moscow, Indrik Publ., 2013, pp. 56–75. (In Rus.)

4. Belova O.V. «Narodnaja Biblija»: Vostochnoslavjanskie jetiologicheskie legendy. Moscow, Indrik Publ., 2004, 575 pp.+ ill. (In Rus.)

5. Beťáková M., Blažek V. Encyklopedie baltské mytologie. Praha, 2012, 288 p.

6. Bjeletić M. Duhovna kultura slovena u svetlu etimologije: jsl. (h)ala. Dzieje Słowian w świetle leksyki. Pamięci profesora Franciszka Sławskiego, pod red. J. Ruska, W. Borysia, L. Bednarczuka. Kraków, Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2002, pp. 76–82. (In Serbian).

7. Bjeletić M. Južnoslovenska leksika u balkanskom kontekstu. Leksička porodica imenice hala. Balcanica XXXIV. Beograd, 2004, pp. 143–155. (In Serbian).

8. Borissoff C.L. Non-Iranian origin of the Eastern-Slavonic god Xŭrsŭ/Xors*. Studia mythologica slavica, XVII, 2014, pp. 9–36.

9. Bŭlgarski etimologichen rechnik. T. 1, sŭst. Vl. Georgiev, Iv. Gŭlŭbov, J. Zaimov, St. Ilchev. Sofiia, Izdatelstvo na bŭlgarskata akademiia na naukite, 1962, 562 p. (In Bulg.)

10. Česko-německý slovník Fr. Št. Kotta. Available at: http://kott.ujc.cas.cz/ (доступ 2.04.2021).

11. Cherepanova O.A. Mifologicheskaja leksika Russkogo Severa. Leningrad, Izdateľstvo Leningradskogo universiteta, 1983, 169 p. (In Rus.)

12. Cherepanova O.A. Drevnjaja kul'tura Severnogo Prichernomor'ja i istoricheskie korni slavjanskogo obraza baby-Jagi. Mezhdunarodnaja konferencija «Severnoe Prichernomor'e: k istokam slavjanskoj kul'tury. V chtenija pamjati akademika O.N. Trubacheva. Alupka. 25–30 sentjabrja 2008 goda. Kiev;Moskva, Nacional'naja Akademija nauk Ukrainy, Institut jazykovedenija NANU, Institut ukrainskogo jazyka NANU, Kievskij slavisticheskij universitet, Alupkinskij gosudarstvennyj dvorcovo-parkovyj muzej-zapovednik, Rossijskaja Akademija nauk, Institut Slavjanovedenija RAN, Institut russkogo jazyka RAN, INION RAN, Gosudarstvennaja Akademija slavjanskoj kul'tury, Gosudarstvennyj institut im. E. R. Dashkovoj, Fond akademika O. N. Trubacheva «Slavjanskij mir», 2008, pp. 210–213. (In Rus.)

13. Dobrodomov I.G. Etimologija i istoricheskaja leksikologija (k izucheniju bulgarskih zaimstvovanij v slavjanskih jazykah). Etimologija 1979. Moscow, Nauka Publ., 1981, pp. 75–84. (In Rus.)

14. Dobrodomov I.G. Iz bulgarskogo vklada v slavjanskikh jazykakh I. Etimologija 1967. Moscow, Nauka Publ., 1969, pp.. 252–270.

15. Dukova U. Naimenovanija demonov v bolgarskom jazyke, otv. red. I.A. Sedakova. Moscow, Indrik Publ., 2015, 247 s. (In Rus.)

16. Dźwigoł Renata. Polskie ludowe słownictwo mitologiczne. Kraków, Wydawnictwo Naukowe Akademii Pedagogicznej, 2004, 224 p.

17. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. [Bratislava], Veda, 1995, t. 1, 455 p.

18. Etimologicheskij slovar' slavjanskih jazykov. Praslavjanskij leksicheskij fond, otv. red. O.N. Trubachev. Moscow, Nauka Publ., vyp. 7, 1980, 224 p.; vyp. 15, 1988, 263 p. (In Rus.)

19. Etnografický atlas Slovenska: Mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry, eds. S. Kovačevičová, B. Filová. Bratislava, Veda, 1990, 123 p.

20. Etymolohichnyj slovnyk ukraïns'koï movy. T. 1. Kyïv, Naukova dumka Publ., 1982, 634 p. (In Ukr.)

21. Gebauer J. Slovník staročeský. Díl 1. Praha, 1903, 674 p.

22. Il'inskij G. Juda (Stranichka iz slavjanskoj mifologii). Sbornika v chest’ na prof. L. Mileticha za sedemdesetgodishnanata ot rozhdenieto mu (1863–1933). Sofiia, Makedonskiia nauchen institut Publ., 1933, pp. 467–474. (In Rus.)

23. Iljinskij G. Slovenské etymologie. Sborník Matice Slovenskej. Turčiansky Sv. Martin, Nákladom Matice Slovenskej, 1924, roč. 2, sošit 3, pp. 97–100.

24. Ivanov Vjach. Vs. Balkanskie imena «vurdalaka» i ih proishozhdenie. Terra Balkanica / Terra Slavica. K jubileju T.V. Civ'jan. Balkanskie chtenija 9. Moscow, Institut slavjanovedenija Publ., 2007, pp. 70–79. (In Rus.)

25. Ivanov Vjach. Vs. Dialektnye chlenenija slavjanskoj jazykovoj obshhnosti i edinstvo slavjanskogo jazykovogo mira. Razvitie etnicheskogo samosoznanija slavjanskih narodov v epohu rannego srednevekov'ja. Moscow, Nauka Publ., pp. 212–236. (In Rus.)

26. Ivanov Vjach. Vs. K balkano-balto-slavjano-kavkazskim paralleljam. Balkanskij lingvisticheskij sbornik. Moscow, Nauka Publ., 1977, pp. 143–164. (In Rus.)

27. Ivanov Vjach. Vs. O sootnoshenii etimologii i rekonstrukcii teksta. Etimologija, otv. red. O.N. Trubachev. Moscow, Nauka Publ., 1984, pp. 66–70. (In Rus.)

28. Ivanov Vjach. Vs. Razvitie *(-)tl, *(-)dl- > (-)kl-, (-)gl- v cirkumbaltijskoj jazykovoj zone i dialektnoe chlenenie praslavjanskogo. Slavjanskoe jazykoznanie. XIV Mezhdunarodnyj s"ezd slavistov. Ohrid, 10–16 sentjabrja 2008 g. Doklady rossijskoj delegacii. Moscow, Indrik Publ., pp. 249–275. (In Rus.)

29. Ivanov Vjach. Vs. Rekonstrukcija indoevropejskih slov i tekstov, otrzhajushhih kul't volka // Izvestija AN SSSR. Serija literatury i jazyka, 1975, t. 34, № 5, pp. 394–408. (In Rus.)

30. Ivanov Vjach. Vs., Toporov V.N. K rekonstrukcii praslavjanskogo teksta. Slavjanskoe jazykoznanie. Doklady. Moscow, Izdatel'stvo AN SSSR, 1963, pp 88–157. (In Rus.)

31. Ivanova E.V. The Problem of Mysteriousness of Baba Yaga Character in Religious Mythology. Journal of Siberian Federal University. Humanities & Social Sciences. 12. 2013, № 6. pp. 1857–1866.

32. Jakubowicz M. Sposoby wykorzystania etnolingwistyki w badaniach etymologicznych. Etnolingwistyka. Problemy Jezyka i Kultury. 32 (2020), pp. 7–19.

33. Kazmíř S. Slovník valašského nářečí, valašsko-český. Díl 1. Zlín, 2012. Available at: https://drive.google.com/file/d/0B3POwlwUY2zsSjhWbVd1MXBrem8/view (accessed 30.04.2021).

34. Kercha I. Rusinsko-russkij slovar'. V dvuh tomah. Uzhgorod, PoliPrint Publ., 2007.

35. Khobzej N. Hucul's'ka mifolohiya. Etnolinhvistychnyj slovnyk. L'viv, Instytut ukraïnoznavstva im. I. Kryp'yakevycha Publ., 2002, 215 p. (In Ukr.)

36. Koleva-Zlateva Zh. Razmyshlenija o paradoksah etimologii. Annales Instituti Slavici Universitatis Debreceniensis. Slavica XLI. 2012, pp. 95–105. (In Rus.)

37. Kováč M. Ostrá Hora plná mora a iné príbehy ľudovej viery a mágie zo severu Bielych Karpát. Hieron. Religionistická ročenka. III. [Bratislava], 1998, pp. 144–182.

38. Králik Ľ. K etymologii slovesa bendit (si), bandit. Naše řeč, 2006, roč. 89, č. 1, pp. 54–55. Available at: http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=7878 (Accessed 29.04.2021).

39. Králik Ľ. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava, Veda, 2015. 704 p.

40. Králik Ľ. Zo slovenskej mytologickej lexiky: Hariani. Studia etymologica Brunensia 2. Sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference Etymologické symposion Brno 2002, pořádané etymologickým oddělením Ústavu pro jazyk český AV ČR v Brně ve dnech 10.–12. září 2002, eds. I. Janyšková, H. Karlíková. Praha, Lidové noviny, 2003, pp. 301–306.

41. Kregzhdis R. Etimologija russ. dial. Anchutka. Acta Baltico-Slavica 35. 2011, pp. 131–141. (In Rus.)

42. Loma A. Vila – olicetvorennoe neistovstvo, ili chto-to drugoe? Etymological Research into Old Church Slavonic. Proceedings of the Etymological Symposium. Brno, 9–11 September 2014, eds. I. Janyšková, H. Karlíková (= Studia etymologica Brunensia 18). Praha, Lidové noviny, 2015, pp. 245–269. (In Rus.)

43. Machek V. Etymologický slovník jazyka českého. [Praha], Lidové noviny, 2010, 868 p.

44. Mičátek L.A. Differenciálny Slovensko-Ruský slovník s troma prílohami a skrátená mluvnica slovenského jazyka. Turčiansky sv. Martin, 1900, 115 p.

45. Mihál J. Zo slovníka nárečia Slovenskej Lupče a okolia. Sborník muzeálnej Slovenskej spoločnisti, roč. XIX, č. 3. Jazykoveda. Turčiansky Sv. Martin, Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1941, pp. 420–455.

46. Morozov I.A., Tolstoj N.I. Bit', bit'e. Slavjanskie drevnosti. Etnolingvisticheskij slovar', pod red. N.I. Tolstogo, t.1. Moscow, Mezhdunarodnyje otnoshenija Publ., 1995, pp. 177–180. (In Rus.)

47. Oblastnoj slovar' vjatskih govorov, pod red. V.G. Dolgusheva, Z.V. Smetaninoj, vyp. 3. Kirov, Vjatskij GGU Publ., 2004, 199 p.

48. Pipash Yu., Halas B. Materyialy do slovnyka hucul's'kyx hovirok. Kosivs'ka Polyana i Rosishka Raxivs'koho rajonu Zakarpats'koyi oblasty. Uzhhorod, Uzhhorods'kyj nacional'nyj universytet Publ., 2005, 266 p.

49. Popowska-Taborska H. Kłopoty ze słowiańskim upiorem. Slavjanskije etjudy. Sbornik k jubileju S.M. Tolstoj. Moscow, Indrik Publ., 1999, pp. 373–378.

50. Racheva M. K istoriko-etimologicheskomu izucheniju nazvanija vampira v bolgarskom i serbohorvatskom jazykah. Etimologija 1994–1996, otv. red. O.N. Trubachev. Moscow, Nauka Publ., 1997, pp. 84–95. (In Rus.)

51. Rizner Ľ.V. Dialektický slovník bošácký. Rukopis z roku 1896 (726 rkp. s.), uložený v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine, Slovensko.

52. Sannikova O.V. Pol'skaja mifologicheskaja leksika v etnolingvisticheskom i sravnitel'no-istoricheskom osveshenii: Diss. kand. filol. nauk. Institut slavjanovedenija RAN. M., 1990, 378 p. (In Rus.)

53. Shuster-Shevc H. V.-luzh. wjera, wjerbaba ‘buschweiß, ved'ma’ – neissledovannyj slavjanskij leksicheskij arhaizm. Etimologija 1975. Moscow, Nauka Publ., 1975, pp. 64–67. (In Rus.)

54. Slovar' ukraïns'koï movy. Uporyadkuvav z dodatkom vlasnoho materialu B. Hrynchenko. V 4-x t, t. 1. Kyïv, Vydavnyctvo Akademiï nauk Ukraïns'koï RSR, 1996.

55. Slovenský slovník z literatúry aj nárečí. Slovensko-český differenciálny. Na základe slovníkov, literatúry aj živej reči spracovali Kar. Kálal a Mir. Kálal. V Banskej Bystrici, Tlačou Slovenskej Grafie, 1923, 1002 p.

56. Slovník slovenských nárečí, red. I. Ripka. Bratislava, Veda, 1994, d. 1. 933 p.

57. Slovnyk ukraïns'koï movy XVI – pershoï polovyny XVII st., vyp. 2. L'viv, Instytut ukraïnoznavstva im. I. Kryp'yakevycha Publ., 1994, 151 p.

58. Stachowski K. Wampir na rozdrożach. Etymologia wyrazu upiór – wampir w językach słowiańskich. Rocznik Sławistyczny, t. LV, 2005, pp. 73–92.

59. Stachowski K., Stachowski O. Possibly oriental elements in Slavonic folklore. Mamuna (Part 1). Studia Linguistica Universitatis Iagellonicae Cracoviensis, 134, 2017, pp. 97–102.

60. Stachowski М. Polskie dunder. LingVaria VI, 2011, 1 (11), pp. 205–211.

61. Stankov R. The Suffix –ic-ĭ in the Slavonic Languages. Slavjanskoje i balkanskoje yazykoznanije. Vyp. 3. Paleoslavistika. Moscow, Institut slavjanovedenija RAN Publ., 2020, pp. 261 – 283.

62. Tolstaja S.M. Chesh. nádcha, nátcha, nátka i ih inoslavjanskie paralleli. Etymological Research into Czech. Proceedings of the Etymological Symposium Brno 2017, 12–14 September 2017, Brno, Eds. by I. Janyšková, H. Karlíková & V. Boček. Praha, Lidové noviny, 2017, pp. 391–400. (In Rus.)

63. Tolstaja S.M. Kul'turnaja semantika i etimologija. Studia etymologica Brunensia 3. Sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference Etymologické symposion Brno 2005, pořádané etymologickým oddělením Ústavu pro jazyk český AV ČR v Brně ve dnech 6.–8. září 2005, eds. I. Janyšková, H. Karlíková. Praha, Nakladatelství Lidové noviny, 2006, pp. 385–398. (In Rus.)

64. Tolstaja S.M. Nizhneluzhickaja *chódota: imja i personazh. Zeszyty łużckie, t. 47. Etymologia i kultura. Warszawa, 2013, pp. 39–49. (In Rus.)

65. Tolstoj N.I. Jazyk i narodnaja kul'tura. Ocherki po slavjanskoj mifologii i etnolingvistike. Moscow, Indrik Publ., 1995, 512 p. (In Rus.)

66. Toporov V.N. Eshe raz o nekotoryh teoreticheskih aspektah etimologii. Toporov V.N. Issledovanija po etimologii i semantike. T. 1. Moscow, Jazyki slavjanskih kul'tur Publ., 2004, pp. 41–47. (In Rus.)

67. Toporov V.N. Hettskaja SALŠU.GI i slavjanskaja baba-Jaga. Institut slavjanovedenija. Kratkie soobshenija. 38. Slavjanskoe jazykoznanie. 1963, pp. 28–37. (In Rus.)

68. Toporov V.N. Issledovanija po etimologii i semantike. T. 4. Baltijskie i slavjanskie jazyki. Kniga 1. Moscow, Jazyki slavjanskih kul'tur Publ., 2010, 415 p. (In Rus.)

69. Toporov V.N. Iz nabljudenij nad etimologiej slov mifologicheskogo haraktera. Etimologija 1967. Materialy Mezhdunarodnogo simpoziuma «Problemy slavjanskih etimologicheskih issledovanij v svjazi s obshej problematikoj sovremennoj etimologii». 24–31 janvarja 1967 g. Moscow, Nauka Publ., 1969, pp. 11–21. (In Rus.)

70. Trubachev O.N. Dve bolgarskie etimologii. Samodŭva. Momchil. Issledovanija po slavjanskomu jazykoznaniju. Sbornik v chest' 60-letija prof. S.B. Bernshtejna. Moscow, Nauka Publ., 1971, pp. 458–465. (In Rus.)

71. Trubachev O.N. Iz slavjano-iranskih leksicheskih otnoshenij. Trubachev O.N. Trudy po etimologii. Slovo. Istorija Kul'tura. T. 2. Moscow, Jazyki slavjanskoj kul'tury Publ., 2004, pp. 25–102. (In Rus.)

72. Trubachev O.N. Lingvisticheskaja geografija i etimologicheskie issledovanija. Voprosy jazykoznanija. 1959, № 1, pp. 16–33. (In Rus.)

73. Trubachev O.N. Mysli o dohristianskoj religii slavjan v svete slavjanskogo jazykoznanija (po povodu novoj knigi: Leszek Moszyński. Die vorchristliche Religion der Slaven im Lichte der slavischen Sprachwissenschaft. Böhlau Verlag. Köln; Weimar; Wien, 1992). Voprosy jazykoznanija. 1994, № 6, pp. 3–15. (In Rus.)

74. Trubachev O.N. Trudy po etimologii. Slovo. Istorija. Kul'tura. T. 1. Ch. 1. Principy etimologicheskih issledovanij. Moscow, Jazyki slavjanskoj kul'tury Publ., 2004, pp. 25–190. (In Rus.)

75. Uscinovich G. Antrapanimija Grodzjenshchyny i Brestchyny (XIV–XVIII stst.). Minsk, Navuka i tehnika Publ., 1975, 176 p. (In Belarus.)

76. Valentsova M.M. Etnolingvisticheskij kommentarij k etimologii slova upyr’. Trudy Instituta russkogo yazyka im. V.V. Vinogradova. IV. Etimologija. Moscow, Institut russkogo yazyka im. V.V. Vinogradova Publ., 2015, pp. 101–125. (in Rus.)

77. Waniakowa J. Etymologia a etnolingwistyka: rózne metodologie – wspólny cel. Etnolingwistyka. Problemy Jezyka i Kultury. 32 (2020), pp. 21–34.

Система Orphus

Loading...
Up